Rakovinu je možné odhaliť podstatne skôr

16. decembra 2019/0/5
Home / Aktuality / Napísali o nás / Rakovinu je možné odhaliť podstatne skôr

Rakovinu je možné odhaliť podstatne skôr

 

Spoločnosť BIONT, a.s. je zdravotnícke zariadenie v odbore nukleárna medicína so zameraním na Pozitrónovú Emisnú Tomografiu (PET). Odbor nukleárna medicína je špecifický tým, že na vyšetrovanie a liečbu pacientov používa rádioaktívne lieky, ktoré sa pacientovi podávajú najmä vnútrožilovo. S generálnym riaditeľom zdravotníckeho zariadenia, pánom Ing. Mgr. Martinom Kabátom, PhD. MBA a primárom MUDr. Pavlom Povincom, PhD. sme sa porozprávali aj o tom, aké druhy rakoviny diagnostikujú, že ročne vyšetria viac ako 4 tisíc pacientov s onkologickým či neurologickým ochorením, ale aj, že rakovinu je možné odhaliť podstatne skôr, ako vtedy, keď už bude neskoro.

 

Diagnostiku, ktorú vykonávate v zdravotníckom zariadení BIONT, dokážete urobiť presnejšie, ako ju urobí CT alebo magnetická rezonancia? Alebo ide skôr o kombináciu jednotlivých metód?

M. Kabát: Áno dokážeme, avšak nie je to tak, že by sme CT alebo MR nahrádzali. CT a MR hovorí skôr o morfológii (o štruktúre, o veľkosti, tvare orgánov), avšak my skôr hovoríme o funkcii, akým spôsobom prebieha v tkanivách metabolický dej. V dnešnej dobe všetky prístroje, ktoré na diagnostiku používame, sú už kombinované. Volá sa to hybridný spôsob zobrazenia (PET/CT a SPECT/CT). U nás sa ani tak nehodnotí veľkosť, štruktúra a tvar orgánov. Hodnotí sa to, akým spôsobom sa v nich určitý rádioaktívny liek hromadí, či je hromadenie zvýšené alebo znížené a vždy to odráža nejaký chorobný proces v organizme.

Čo je výhodou tejto diagnostiky?

M. Kabát: Výhoda je v tom, že zmeny sa častokrát zachytia oveľa skôr, ako pomocou iných metód (ako napr. CT či MR) a lepšie umožňuje charakterizovať tkanivo, ktoré je tam prítomné. Týmto je možné začať s liečbou v skoršom štádiu onkologického ochorenia, čo významne určuje jej úspešnosť.

Zaoberáte sa primárne diagnostikou ochorenia pacientov alebo aj liečbou?

M. Kabát: V našom zdravotníckom centre sa špecializujeme na diagnostiku, nakoľko v súčasnosti nedisponujeme vlastným lôžkovým oddelením, potrebným pre terapiu.

Ako sa k vám pacient dostane? Zdravý človek vám asi nezaklope na dvere s tým, aby ste ho preventívne vyšetrili.

P. Povinec: Nie je to tak, že by pacient mohol prísť sám na vyšetrenie. Môže sa k nám dostať len na základe odporúčania lekára – špecialistu. To znamená od onkológa, onkochirurga, či onkogynekológa. Robíme ale vyšetrenia aj iným ako onkologickým pacientom, napríklad neurologickým pacientom, ale pacientov odporúčajú aj ortopédi či traumatológovia.

Pacient, ktorý má onkologické ochorenie k vám príde na vyšetrenie 1x alebo viackrát?

P. Povinec: Závisí to od druhu ochorenia. Sú pacienti, ktorých vyšetrujeme opakovane. Napríklad pacienti s Hodgkinovým lymfómom (nádorové ochorenie lymfatických buniek). Títo pacienti bývajú vyšetrení pred začiatkom liečby, aby sme zistili, kde všade sa nádorové bunky nachádzajú. Potom sa vyšetrujú po druhom cykle chemoterapie, aby sa zistilo, či je chemoterapia dostatočne účinná. Tretíkrát vyšetrujeme pri ukončení liečby, keď už všetky cykly chemoterapie dobehnú. Posledné vyšetrenie slúži na to, aby sme zistili, či je pacient už vyliečený. S odstupom času sa môže urobiť ešte ďalšie vyšetrenie, či neprišlo k recidíve.

Ako prebieha samotné vyšetrenie?

P. Povinec: Vyšetrenie prebieha najčastejšie formou vpichnutia rádioaktívnej látky do žily pacienta. V onkologickej diagnostike, najčastejšie rádiofarmakum, ktoré sa používa na diagnostiku, je fluórdeoxy-glukóza. Je to špeciálne modifikovaný cukor, ktorý je označený rádioaktívnym prvkom – izotopom. Cukor používajú bunky a tkanivá na tvorbu energie, ktoré potrebujú pre svoj rast a metabolizmus. Nádorové bunky majú zvyčajne metabolizmus výrazne zvýšený, lebo sa nekontrolovateľne množia a zväčšujú a tak vieme určiť, kde sa nádorové ochorenia nachádzajú. V nich je totiž hromadenie rádioaktívnej látky niekoľkonásobne vyššie. Je to príklad pozitívneho zobrazenia.

Čo je teda negatívne?

P. Povinec: Prejav negatívneho zobrazenia je taký, keď hromadenie rádiofarmaka chýba. Napríklad to môže byť pri diagnostike Parkinsonovej choroby. U týchto pacientov dochádza k zániku nervových zakončení v niektorých štruktúrach mozgu, čiže na rozdiel od normálnych osôb, látka ktorá sa vychytáva v nervových zakončeniach sa u pacientov s Parkinsonovou chorobou bude vychytávať menej alebo bude úplne chýbať.

Človek sa po takejto diagnostike cíti dobre?

P. Povinec: Látky, ktoré používame na diagnostiku nemajú žiadny merateľný účinok na organizmus. Sú to stopové množstvá, ktoré nijakým spôsobom neovplyvnia pacienta. Každé vyšetrenie so sebou nesie radiačnú záťaž, ktorá je mierne nad úrovňou radiačnej záťaže, ktorú populácia dostane aj pri bežnej činnosti. Ľudia často krát ani nevedia, že sú exponovaní rádioaktívnemu žiareniu. Napríklad, keď pôjdete na lyžovačku do Álp a ste v nadmorskej výške nad 2000 metrov, budete vystavovaní kozmickému žiareniu. Keď máte pred sebou transatlantický let lietadlom vo vyššej výške, takisto na vás bude pôsobiť kozmické rádioaktívne žiarenie. Ľudia, ktorí bývajú v domoch, kde je vyššie množstvo radónu (rádioaktívny plyn, ktorý sa uvoľňuje z pôdy alebo zo stavebných materiálov) tak sú takisto ožiarení. Rádioaktivita je bežnou súčasťou nášho života.

Takže nie sú ani žiadne kontraindikácie?

P. Povinec: Prakticky nie sú. Je možné vyšetrenie aj tehotných žien aj malých detí. Najmä detských onkologických pacientov vyšetrujeme pomerne bežne, aj opakovane. Oni sú ohrozené primárne svojou onkologickou chorobou. Riziko žiarenia je oproti riziku komplikácii ochorenia zanedbateľné.

Foriem rakovín je pomerne veľa. Diagnostikujete všetky typy?

P. Povinec: U každého typu rakoviny má vyšetrenie najväčší prínos v rôznych fázach diagnostiky. U ochoreniach ako napríklad Hodgkinova choroba sa to využíva v každej fáze diagnostiky a liečby. Napríklad u karcinómu prsníka alebo rakoviny hrubého čreva je prínos dokumentovaný práve až v poslednej fáze , kde sa zisťuje, či došlo k recidíve ochorenia.

Aké spektrum pacientov sa s k Vám dostane na vyšetrenie?

P. Povinec: Čo sa týka vyšetrenia s použitím glukózy, približne 20% sú to lymfoproliferatívne ochorenia (Hodgkinov lymfóm a agresívne formy ne-Hodginských lymfómov). Veľká časť pacientov k nám príde s nádorom hrubého čreva a konečníka. Potom sú to kožné nádory (malígny melanóm), karcinóm prsníka a nádory ženských orgánov a tiež karcinóm pľúc. Chodia k nám aj pacienti s nádorom krku, hlasiviek, nosohltana a hltana. Veľkú časť našich pacientov tvoria ľudia s nádorom mozgu, kde sa ale používa iný druh rádiofarmák, ktorý je k dispozícii na Slovensku iba na našom pracovisku. Nepoužíva sa glukóza, ale aminokyseliny, ktoré sú pre diagnostiku mozgových nádorov vhodnejšie. Ďalšie skupiny pacientov sú už spomínaní muži rakovinou prostaty a niektoré neuroendokrinné
nádory.

Ako prebieha vyšetrenie u rakoviny prostaty u mužov?

P. Povinec: V tomto prípade sa používa nový druh rádiofarmák, ktoré sa viaže na bunkovú membránu buniek rakoviny prostaty. Je to oveľa citlivejšie a špecifickejšie zobrazenie, ako sa používalo v minulosti.

Spomínali ste, že k vám nechodia len ľudia s onkologickým ochorením, ale aj s inými zdravotnými problémami. Akými?

P. Povinec: Ďalšou skupinou sú neurologickí pacienti, napríklad s demenciami a niektorými inými neurodegeneratívnymi ochoreniami. Používame vyšetrenie, ktoré už pomerne zavčasu dokáže pacienta s Alzheimerovou chorobou spoľahlivo diagnostikovať. Robíme vyšetrenia pacientov s Parkinsonovou chorobou, aj s epilepsiami, špeciálne s tými, ktoré nezaberajú účinne na liečbu.

Ako dlho čaká pacient na výsledok vyšetrenia?
M. Kabát: U onkologických pacientov sa snažíme výsledky spracovať a vyhodnotiť v priebehu jedného až dvoch dní. Niekedy to trvá trochu dlhšie, v prípade, že si musíme vyžiadať predošlé vyšetrenia z iných pracovísk, aby sme nález porovnali.

Hradí si pacient vyšetrenia?
M. Kabát: Máme zazmluvnené všetky zdravotné poisťovne, to znamená, že všetky výkony u nás sú plne hradené poisťovňou a pacient nedopláca.

Zdroj